Nový dych pre staré harmónium

Nový dych pre staré harmónium

Pomôžme cez DONIO
https://donio.sk/harmonium



V evanjelickom zbore v Kolárove stojí zabudnutý skvost.Koncertné harmónium značky Al. Hugo Lhota. Vyrobené pred rokom 1908, ocenené zlatou medailou na Jubilejnej výstave v Prahe, kedysi žiarilo vo vile textilného magnáta. Po vojne našlo nový domov v Kolárove, kde roky sprevádzalo spevy veriacich aj detské Vianoce.
Dnes však mlčí. Poškodené, opustené, podlieha zubu času – a červotočom. Miestni chcú nástroj zachrániť a znovu ho rozospievať.
Staňte sa súčasťou jeho návratu k životu. Každé euro je tón, ktorý priblíži návrat harmónie

Oživme tóny, ktoré spájajú generácie, Kolárovo so svetom
Pohnuté 20. storočie písalo dejiny nielen ľudí, ale aj ich majetku. Jeden z takých príbehov má aj Koncertné Harmónium firmy Al. Hugo Lhota v Evanjelickom cirkevnom zbore v Kolárove.

Náš príbeh začal na konci 19. storočia za Františka-Jozefa v Severných Čechách. S rastom popularity klavíra tu vznikali mnohé menšie aj väčšie firmy vyrábajúce klávesové nástroje, mnohé z nich dosiahli svetovú kvalitu. Firma Al. Hugo Lhota bola jednou z nich, okrem klavírov vyrábali aj harmóniá. Firma však po vyhorení v roku 1902 zanikla a prevzala ju dodnes svetoznáma firma Petrof. Jedným z unikátnych kusov, vyrobených pod menom Hugo Lhota, bolo aj naše harmónium.

Vyrobené bolo pred rokom 1908 pre Jubilejnú výstavu v Prahe, kde bol tento skvost ocenený zlatou medailou. Prekrásne harmónium sa následne ocitlo v rukách majetného textilného továrnika Floriana Hernycha v Ústí nad Orlicí. Tu dlhé roky dominovalo spoločenským priestorom novopostaveného rodinného sídla – secesnej vily. Počúvať jeho harmónie bolo vždy sviatkom. Až do pohnutých povojnových rokov.

Rodina továrnika po roku 1945 prišla o továrne, v roku 1948 bola jeho vila prenajatá odborárom a harmónium sa sťahovalo. Syn továrnika Hernycha, vtedy už len riaditeľ bavlnárskych závodov, ho ponúkol na predaj. Cez inzerát. V Pravde. Za zlomok jeho skutočnej hodnoty.

Na druhom konci republiky, na južnom Slovensku, sa však naopak rodili nové veci. Slováci presídlení z Maďarska zakladali nové evanjelické zbory a tak, vtedy vznikajúci cirkevný zbor evanjelikov v Kolárove odkúpil toto vzácne harmónium pre svoje potreby. Dlhé roky slúžilo v modlitebni, sprevádzalo bohoslužobné spevy, deti sa pri ňom učili spievať Tichú noc…No časy sa zmenili, domácich v zbore v Kolárove postupom času ubúda. Zvuk harmónia bol nahradený jednoduchším syntetizátorom a ani Vianočné piesne na ňom už nezaznievajú. Nemôžu. Je poškodené a potrebuje renováciu. Jediný, kto z neho má teraz radosť sú červotoče.

Nad jeho ďalším osudom visí otáznik.
Jeho renovácia je odhadnutá na cca 6000 €, čo však je nad možnosti malej farnosti, ktorá v Kolárove ostala.

Ja tu však nádej na oživenie tohto nástroja.

V Kolárove sídli aktívna a kvalitná Základná umelecká škola, ktorá vychovala už množstvo špičkových hudobníkov. Medzi nimi aj organistu Istvána Nagya, ktorý okrem toho, že pravidelne koncertuje na organoch a harmóniách doma aj v zahraničí, učí aj na miestnej ZUŠ. Miestni pedagógovia majú záujem o využitie tohto nástroja a priestoru na koncerty, snáď perspektívne aj na interpretáciu pre študentov.

Pomôžme spolu harmóniu nabrať nový dych.Vyjadrili sa o Harmóniu:
„Videl a vyskúšal som ho na návšteve v Kolárove, spravil na mňa dojem, je to impozantný nástroj, dvojmanuál s krásne zdobenou skriňou a prospektom. Na prvý pohľad je to jedinečný nástroj a zasluhuje si renováciu.“ /Ján Hroboň, biskup západného dištriktu ECAV/

„Pár dní pred veľkonočnými sviatkami som mal možnosť vyskúšať harmónium v evanjelickej modlitebni v Kolárove. Síce som mal informácie o existencii tohto harmónia, no netušil som, že v našom Kolárove sa skrýva skutočný skvost: tzv. majstrovské harmónium (Kunstharmonium), ktoré sa tešilo veľkej popularite koncom 19. a začiatkom 20. str. a ktoré slúžilo nielen pre bohoslužobné ale aj pre koncertné účely. Nástroj ma sprv očaril bohatou ornamentikou fasády, následne ušľachtilou širokou škálou typických harmóniových zvukových farieb.“ /István Nagy, organista a učiteľ/